Nebojte sa bolesti

Ten, koho aspoň raz poriadne bolel zub alebo mal žlčníkový záchvat, si bude túto nepríjemnú udalosť pamätať navždy. Vieme akú magickú moc môže mať nad nami táto prežitá skúsenosť a aký strach v nás vyvoláva predstava, že by sa podobná alebo horšia bolesť mohla v budúcnosti zopakovať a trvať dlhšie. Akosi si myslíme, že umieranie vždy bolí, alebo že umieranie a smrť musia byť spojené s nejakou ťažkou chorobou, ktorá je vždy bolestivá. V skutočnosti väčšinu chronických ochorení, ktoré vedú k smrti, nesprevádza bolesť. Mnohé druhy rakoviny nebolia, takisto metastázy v mnohých orgánoch nespôsobujú bolesť. Väčšina onkologických pacientov s nevyliečiteľnou rakovinou zomrie na rôzne iné komplikácie – a to oveľa skôr, ako by sa choroba stihla rozšíriť v celom tele. Ak sa bolesť objaví, dobrou správou je, že dnes už existujú veľmi účinné lieky na potlačenie až odstránenie bolesti. V súčasnosti sa dá bolesť veľmi účinne potlačiť rôzne silnými opiátmi vo forme tabliet, injekcií alebo náplastí. Ak sa neskôr bolesť stupňuje, dá sa zvládnuť zvyšovaním dávok liekov alebo ich kombináciou. Ďalšou možnosťou je zavedenie trvalej cievky do miechového kanála a podávanie opiátov malou infúznou pumpou, ktorú má pacient zavesenú okolo pása. Dávky si aplikuje pacient sám v domácom prostredí podľa toho ako potrebuje. A ak už nepomôže ani tento postup, to, čo pomôže vždy, je umelý spánok. K tejto poslednej možnosti je však potrebné siahnuť len veľmi zriedka.

Dr. Ira Byock, nestor hospicového hnutia v USA na základe svojich dlhoročných skúseností tvrdí: Osemnásť rokov klinickej hospicovej praxe ma naučilo, že fyzické utrpenie umierajúceho možno VŽDY zmierniť. Lekárska starostlivosť zlyháva len vtedy, keď ju sami vzdáme. Bolesť sa dá skoro vždy zvládnuť. Len vo výnimočných prípadoch je bolesť taká krutá, že sme prinútení voviesť pacienta do narkotického spánku za účelom navodenia bezbolestného stavu. Za posledných desať rokov, majúc stovky umierajúcich pacientov, som sa potreboval uchýliť k tomuto postupu len raz.

Z morálneho hľadiska je uvedenie pacienta do umelého spánku alebo podávanie vysokých dávok opiátov, ktoré utlmujú alebo potláčajú stav vedomia, dovolené za podmienky, že pacient mal čas splniť si svoje rodinné, morálne a náboženské povinnosti.

V dnešnej dobe fyzická bolesť nemusí byť dôvodom pre eutanáziu. Liečba bolesti je účinná a dostupná. Niekedy žiaľ chýba lekárom vôľa bojovať s bolesťou a dôslednosť pri potláčaní pacientovej bolesti. Niekedy je príčinou prehnaný strach z opiátov. Vznik závislosti na opiátoch u umierajúceho človeka už vôbec nie je prekážkou a väčšina vedľajších účinkov opiátovej liečby po pár dňoch podávania odoznie sama, alebo ich možno odstrániť inými liekmi.

Je vecou cti lekárskej profesie, aby lekári dokázali riadne tlmiť fyzickú bolesť. Musíme si byť však vedomí toho, že u chorých v konečnej fáze života to nie sú ťažkosti „fyzického rázu“, ktoré by prevládali. Naopak, prevládajú bolesti prameniace z iných dimenzií človeka: Bolesť sociálna – je to utrpenie spojené s odlúčením od rodiny, priateľov alebo stratou svojho spoločenského postavenia. Bolesť emotívna – ktorá sa prejavuje hnevom, smútkom, úzkosťou a depresiou. Bolesť duchovná - je to utrpenie spojené s odcudzením sa od svojho najhlbšieho ja, ktorá je prežívaná ako strach z neznáma a ako strata zmyslu života. Týmto často prechádza chorý na ceste blížiaceho sa konca života.

Zistil som, že utrpenie pochádzajúce z osobnej, duševnej bolesti, predstavuje omnoho zložitejší a pálčivejší problém. Duševná mučivá úzkosť z hroziaceho osobného zániku a citové zúfalstvo nad stratou všetkého, čo človek mal a čím je, môžu byť ďaleko úpornejšie ako bolesť fyzická. Osobné utrpenie závisí od toho, z čoho človek čerpá  zmysel svojho života. Dr. Ira Byock.

Začiatok